ябълката и хлябът
си съперничат
на космическа далечина
за най-удивителната вътрешност –
за сърцевината
на нуклеарните наслади,
която надживява
всеки вкус
и всяко време
но всеки зрее
според собствената си природа
и според силата си
да устоява
на разпада,
като дълбоководно цвете
или извънземно същество,
озовало се на света,
за да свидетелства за това
колко невидима
жестокост
носи всяко издишване –
в последствие.
Превод – Димана Иванова
bread and the apple
compete
at a cosmic distance
for the most astonishing essence –
for the core
of nuclear delights,
which outlives
every taste
and every time,
yet each one ripens
according to its own nature
and according to its strength
to resist
decay,
like a deep-sea flower
or an extraterrestrial being,
cast into the world
to bear witness to
how much invisible
cruelty
every exhalation carries –
afterwards.
Превод – Теодора Сукарева
na kozmickú ďiaľku súťažia
jablko a chlieb
o čo najúžasnejšie vnútro
jadro nukleárnych rozkoší,
čo prečká akýkoľvek vkus
či čas
každý však zreje
podľa svojich daností
a odolnosti voči
rozpadu
ako hlbokomorský kvet
či mimozemsky tvor
čo na ocitol na svete
aby bol svedectvom
koľko neviditeľnej
krutosti
nesie výdych
potom
Червейчето,
щом се отпусне,
не признава граници.
Акробатът на Пикасо
има своята фигура,
а то – неуловимо –
се промъква навсякъде,
дори в пижамата,
и разтърсва цялата земя,
и най-дълбоките ѝ
привърженици,
заклети привърженици
на ъндърграунда,
с бинарните си състояния,
между фестивала от тонове
на разпада
и радостта от живота –
през нежното разкриване
на гънките на мускулите
и на сухожилията,
по които се люлее
въплътената душа,
като обесен
в лунатичен транс,
дори когато внезапно ѝ натежи
да излезе поне за миг
на игралната площадка,
където гъмжи от ангели.
Превод – Димана Иванова
The little worm,
once it lets itself go,
recognizes no boundaries.
Picasso’s acrobat
has his pose,
but it – elusive –
slips everywhere,
even into pajamas,
and shakes the whole earth,
and its deepest
devotees,
sworn followers
of the underground,
with their binary states,
between the festival of tones
of decay
and the joy of life –
through the tender unveiling
of muscle folds
and of the tendons,
along which sways
the embodied soul,
like one hanged
in a lunatic trance,
even when suddenly it grows heavy for her
to step out, even for a moment,
onto the playground,
where angels swarm.
Превод – Теодора Сукарева
Červík
keď sa rozparádi
nepozná hraníc
Picassov akrobat
má svoju zostavu
neuchopiteľný
vkĺzne, kam chce
aj do pyžama
a rozhojdá celú zem
aj jej najhlbších
prívržencov
zažratých
v undergrounde
do binárnych stavov
medzi festivalom tónov
rozkladu
a radosti do života
cez nežné odhaľovanie
záhybov svalov
a úponov,
na ktorých sa hojdá
vtelená duša
ako obesenec
v námesačnom tranze
aj keď je jej zrazu zatažko
vyjsť čo len kúštik
na ihrisko
kde sa to hmýri anjelmi
Какъв е този плазмен
разряд,
на какъв език говори
духът,
на когото цикадата
е гръмоотвод,
заземява
неговите отклонения
от планета
към планета,
пренася зова –
чието доказателство е
разбирането
към всички същества
чрез органичен ключ,
и ние, хората,
когато положим ухо в тревата
се настройваме
към космическото свистене на земята,
което призовава
цикадите
към безкрайните небеса.
Превод – Димана Иванова
What is this plasma
discharge,
in what language does
the spirit speak,
for whom the cicada
is a lightning rod,
grounding
his deviations
from planet
to planet,
carrying the call –
whose proof is
understanding
toward all beings
through an organic key,
and we, humans,
when we place our ear in the grass
tune ourselves
to the cosmic hiss of the earth,
which summons
the cicadas
to the endless skies.
Превод – Теодора Сукарева
Čo je to za plazmatický
výboj
akým jazykom hovorí
ten duch
ktorému cikáda
robí hromozvod
uzemňuje
jeho úlety
z planéty
na planétu
prenáša volanie
ktorému dôkazu
porozumieť
všetci tvory
organickým kľúčom
aj my ľudia
keď sa s uchom v tráve
nalaďujeme
na kozmický svist zeme
ktorý vzývajú
cikády
do nekonečných nebies